Usilovný obranca si vylepšil svoj „osobák“

Po pohárovom koncerte s Trnavou bolo trochu ťažšie preladiť opäť na druholigovú nôtu, ale futbalisti FC VSS Košice to zvládli, aj keď v zápase s Popradom to sem-tam v ušiach ich fanúšikov zaškrípalo.

KOŠICE. Kto videl prvú štvrťhodinu, asi by mu vôbec nenapadlo, že by do vedenia mohli ísť Podtatranci.

Ale ten futbal asi naozaj nemá logiku, čo potvrdil v 51. minúte sviatočnou strelou najmladší člen popradského tímu, 22-ročný Marko Lukáč.

Tóth a jeho tutovka. Lob ponad popradského brankára Košičanovi nevyšiel.

Foto: Judita Čermáková

Dal už niekedy krajší gól ako tento? „Bol to určite jeden z mojich najkrajších gólov. Krajší som možno dal, keď som bol ešte malý žiačik, ale v takomto dôležitom zápase to bol jednoznačne môj najkrajší gól.“

Viesť na košickej pôde, to by skúsenejšiemu mančaftu psychicky veľmi prospelo, ale Popradčania akoby sa zľakli, že môžu v Čermeli uhrať skvelý výsledok.

„Asi to bolo tak, lebo keď sme dali gól, namiesto toho, aby sme sa upokojili a s chladnou hlavou sme to uhrali, tak neviem... Ťažko sa hľadajú slová, prečo sme to nedokázali.“

Zvládneme to

Po tom góle bolo počuť až na tribúnu, ako brankár žlto-modrých Andrej Pernecký spoluhráčov burcuje: „Zvládneme to.“

A im stačilo 5 minút, aby zápas celkom otočili, v 55. minúte vyrovnal do prázdnej brány Kamil Karaš, a o pár sekúnd neskôr ukázal prehľad zoči-voči brankárovi Huszárikovi Milan Dimun.

A tretí gól, akoby to bola koncovka nejakej šachovej partie, mat dal súperovi po perfektnej kombinácii Serečina s Tóthom opäť Dimun.

Tentoraz sa ani nemusel pýtať brankára, kam to chce, lebo pred sebou nemal nikoho...

Keď sme spomenuli obrancu Mikuláša Tótha, klobúk dole pred jeho výkonom (najmä v ofenzíve), ktorý korunoval dvoma gólovými prihrávkami, čo je jeho osobný rekord v ligovom zápase.

„Zatiaľ áno,“ usmial sa zoširoka, keď sme mu to pripomenuli. „Dá sa povedať, že to bol môj najšťastnejší zápas v kariére.“

A aké naj... by to bolo, keby mu hneď v úvode nelapil brankár hostí stopercentnú tutovku? Alebo chcel Miki prihrávať?

„Nie, nie, neprihrával som. Chcel som to lobnúť, ale zle som loptu trafil. Myslím si, že som to mohol lepšie zakončiť, umiestniť to nejako popri brankárovi.“

Boli diery, boli

Po šanciach Karaša, Kuzmu a tejto Tóthovej, to bolo už príliš aj na pani Šťastenu, lebo veľmi ľahko si ju môžete pohnevať. Čo sa aj stalo...

„Začali sme veľmi dobre, do desiatej minúty sme mali tri veľké tutovky, a vyzeralo to tak, že to pôjde celkom ľahko.“

Lenže, bolo to oveľa ťažšie, ako sa predpokladalo. „Bolo, naozaj bolo,“ pritakal nám Miki Tóth.

„V druhej lige k nám príde každý súper skôr brániť, a Trnava hrala s nami otvorenejšie, preto sa aj nám hralo lepšie. Ale chvalabohu, s Popradom sme to rýchlo otočili a vyšlo to.“

No nemuselo, keby súper využil nezvyčajne veľa dier v košickej obrane. „Áno, diery boli, boli, a Popradčania mali šance... Nezvykli sme súperovi nechávať toľko priestoru ako dnes. Ale ako vravím, chvalabohu, vyhrali sme.“

Tie tri body sa Košičanom veľmi rátajú.

„Jasné, sme prví, sme na čele tabuľky, a chceme sa tam udržať. Chceme si vytvoriť čo najväčší náskok, aby sme vtedy, keď sa to bude spájať, mali čo najlepšiu východiskovú pozíciu. Tri body, to je základ, a s tým ideme do každého zápasu, takže aj dnes sme spokojní.“

Čítajte viac: http://kosice.korzar.sme.sk/c/8041019/usilovny-obranca-si-vylepsil-svoj-osobak.html#ixzz3p6xRQl79

#AČLÁNOK